Sen sa stal skutočnosťou
Jméno a příjmení? Alžbeta Fodorová
Přezdívka (jak ti říkají)? Betúšik
Znamení? Strelec
Rozměry? Neveľké, ale ešte ma neodfúklo
Vztah? Šťastne zadaná
Zaměstnání, povolání? Študujem
Klub?
M.C. Metuje (predtým MK Lučenec)
Jaké vybavení používáš?
Postroje od Manmatu a sane - chláňovky
Kde trénuješ?
Na kysuckých lúkach a lesoch
Disciplíny, kategorie?
Opatrné začiatky v canicrosse s jedným malamutom, prvé „ozajstné“ zimné preteky v D2. Momentálne jazdím na jeseň s dvoma na kolobežke, v zime (ak sa dočkáme snehu) taktiež s dvoma v kategórii D2. Zvyšní traja psi sú už na dôchodku a preto musím nejaký čas počkať na novú, mladú posilu do nášho tímu. 
Počet a plemeno psů? Štyri aljašské malamuty a jeden kríženec.
Jména a věk psů?
Ódin (4), Didi (5), Orka (8), Nene (9), Shadow (12).
Čím krmíš své psy?
Kŕmime granulami značky Farmina. Občas im urobíme radosť mäsom.
Kdy jsi začala se sportem psích spřežení?
Prvý krát som sa zúčastnila pretekov koncom októbra 2011 v Mošovciach. Na trati som išla vypľuť dušu, no hrial ma pocit, že som konečne súčasťou a nie len pozorovateľ spoza pásky. Bežala som s mojou „srdcovou záležitosťou“, malamutkou Didi. Bola to premiéra aj pre ňu, ale už po pár metroch pochopila, o čo ide a čo od nej budem chcieť. Ja som bola s ňou a ona so mnou. To nám stačilo.
Tvé začátky ve sportu psích spřežení (kdo tě ke sportu psích spřežení přivedl, co tě motivovalo)?
Psie záprahy som po prvý krát videla na vlastné oči vo februári 2009 na Donovaloch. Už predtým som bola severanmi uchvátená, ale tento zážitok ma v mojej túžbe po ich spoznávaní len utvrdil. Ešte v ten rok ma moja kamarátka Kvetka zavolala na preteky do Mošoviec. Po tomto víkende som bola presvedčená, že môj život sa bude uberať týmto smerom a tak sa aj stalo. Začala som chodiť po pretekoch, spoznala som sa s mojím priateľom Ondríkom Šulkom, ktorý už dlhé roky predtým choval malamuty a rozhodol sa zdieľať tento život so mnou. Momentálne máme päť psov, chodíme po pretekoch, výletoch, stretávame sa s našimi priateľmi „rovnakej krvnej skupiny“ a je nám dobre. Sen sa stal skutočnosťou. Už by som takýto život za nič nevymenila.
Největší úspěchy ve sportu psích spřežení?
Ako nováčik ich veľa nemám, ale za svoj najväčší úspech považujem účasť na mojich prvých zimných pretekoch v Oravskej Lesnej. Pre mňa je úspech to, že sme preteky dokončili, nikomu sa nič nestalo a ostali mi ešte nejaké zvyšné sily na perfektný musherák.
Dokonca sme sa umiestnili na 2. mieste, čo je pre mňa milý bonus.
Proč se věnuješ právě sportu psích spřežení?
Vrzgot snehu pod nohami, dych, ktorý sa stáva viditeľným, zimná rozprávka navôkol a veselé psy, ktoré robia to, čo ich robí šťastnými - čo môže byť krajšie?
Jak dlouho se mu ještě hodláš věnovat? Kým budem vládať.
Co ti tento sport dává?
Víkend strávený na pretekoch mi dá neporovnateľne viac ako hocijaká dovolenka. Možno si tak fyzicky neoddýchnem, ale pre psychiku je to čistý reset. A preto chodím na preteky rada - lebo je to spojenie všetkého, čo ma robí šťastnou.
Tvé nejoblíbenější závody? Na Orave dobre na Orave zdravo...
Za co bys dala palec dolů slovenskému mushingu?
Neviem ako je to v Čechách, ale na slovenskom mushingu mi najviac prekážajú ľudia, ktorí sa stále na niečo sťažujú, nikdy pre nich nič nie je dobré a nevedia ničo ceniť. Odoberajú chuť organizátorom vôbec niečo zorganizovať. Stojí za tým kopa roboty a preto by takýmto pretekárom trocha pokory a vďaky neuškodilo.
Jak často a jak moc trénuješ? Snažíme sa trénovať cez víkendy.
Tvé cíle na nadcházející sezónu? Užiť si zimu a sneh dosýtosti.
Tvé cíle do budoucna?
Hlavne nech sú psy zdravé, a to ostatné príde...
Tvůj největší sportovní sen? Žiadny nemám. Nie som športovec. 
Tvé další koníčky?
Milujem turistiku. Pocit, keď si ľahnem na vrchole hory do trávy, zaborím prsty do psieho kožúška a nič neriešim...
Co jíš a piješ nejraději?
Najradšej mám klasickú slovenskú kuchyňu. Šalátové listy a rôzne trávy s radosťou prenechávam zajacom. Ďalej si rada dám pivko alebo si zalejem vlastnoručne nazbierané bylinky.
Co nesnášíš? Faloš a nekonečnú hlúposť niektorých ľudí.
Co si ráda broukáš? Ako kedy, no najradšej country.
Tvé motto?
„Život je len tieňom našich snov." (Šialený Kôň, Lakota Oglala)
Pár slov na závěr?
Dovolím si citovať myšlienku istej pani Brownovej, ktorá dokonale vystihla spojenie medzi človekom a psom:
"Držať živého tvora, spoznať jeho krásu, cítiť v rukách tlkot jeho srdca, získať si jeho dôveru, znamená dať mu pocítiť, že patríme k sebe."
30. 8. 2013, aktualizováno 11. 11. 2014
